Script: /index.php?ID=119&pg=3
Query: INSERT INTO counter_05 VALUES(0,'2130430','2017-10-19','54.161.73.123','ttih2rcp5tt1ru5br8ndeun527')
Error number: 1062
Error description: Duplicate entry '943181' for key 'PRIMARY'
Expertný servis
MatNet Slovensko - Výskumno-vývojová a inovačná sieť pre oblasť materiálov a technológií

Expertný servis


Diskusné fórum - priestor pre výmenu praktických skúseností

Všetky otázky ->>

16.08.2011 (e-mail)
Dobrý deň, dostala som na Vás kontakt, že by ste mi možno vedeli poradiť. Hľadám na internete ekologické opatrenia v priemysle. Aby som sa presne vyjadrila, potrebujem zistiť či sa môže živica či už prírodná alebo umelá používať v priemysle, na poťahovanie trubiek. Takého kovové trubky (ABS pipes) potiahnuté vrstvou živice dovážame z Kóreje, chceli by sme to vyrábať aj na SR a preto hľadám nejaké ekologické smernice, teda či je to možné alebo nie. Neviete mi v tom to poradiť? Poprípade kam by som sa mohla obrátiť? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Rôzne druhy živíc sa v priemysle veľmi úspešne používajú. Napr. niekedy sa stĺpy veží veterných elektrární vyrábali z hrubostennej ocele. Často energia spotrebovaná na výrobu stĺpa bola väčšia ako množstvo energie vyrobenej jednou vežou za celú dobu jej životnosti :-). V súčasnosti sa preto už veže vyrábajú dvojplášťové (z dvoch rúr), medzi ktoré sa naleje živica kvôli úspore výrobných nákladov. Čo sa týka noriem, v tom by Vám asi dokázali lepšie pomôcť na Ústave technickej normalizácie. Ak by ste však potrebovali poradiť v súvislosti s vlastnosťami a možnosťami použitia konkrétnej živice, máme k dispozícii SW - Cambridge Engineering Selector, ktorý umožňuje vyhľadávať v databáze všetkých doposiaľ vyvinutých technických materiálov. Ak máte záujem, môžete sa u nás v Bratislave niekedy staviť a radi Vám poradíme. Musíte však oveľa presnejšie špecifikovať o vlastnosti akej konkrétnej živice sa zaujímate.

06.10.2010 (e-mail)
Dobrý deň,
hľadám výrobcu alebo distribútora hliníkového prášku, chem. označenie: 13 Al 26.98, čistota 99,9% a veľkosť častíc 1-5 mikrónov.
Ďakujem.


Pani Centesová,
s Vašim dopytom na dodávku hliníkového prášku oslovte firmu Ecka-Granules:
http://www.ecka-granules.com/
Vo svojom dopyte pochopiteľne uveďte množstvo prášku, ktoré požadujete odkúpiť. Technológia výroby neumožňuje výrobu práškov so špeciálnym zložením v malých množstvách.



03.10.2010 (e-mail)
Dobrý deň.
Prosím Vás, som študent Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave a potreboval by som od Vás poradiť. Vymyslel som patent ktorý je podľa môjho názoru v praxi dobre využiteľný, avšak potreboval by som si overiť, či už tento vynález náhodou niekým niekde vo svete patentovaný nie je. Ako to môžem urobiť? V prípade že nie je, ako mám ďalej postupovať? Treba daný vynález skonštruovať alebo stačí jeho dokumentácia ak budem žiadať o udelenie patentu? Čo všetko treba ešte doložiť? Poprípade by ste mi vedeli doporučiť konkrétnu osobu na ktorú by som sa mohol obrátiť a konzultovať ďalší postup s ňou?
Vopred ďakujem.


Pán Branis,
čo sa týka úplného patentového prieskumu, ak to viete, môžete sa pokúsiť urobiť si ho sám prostredníctvom: http://sk.espacenet.com/
Najlepšie však bude, ak sa s dopytom o pomoc pri podaní prihlášky vynálezu na patentové konanie obrátite na niektorého z patentových poradcov, ktorý má kanceláriu blízko Vášho bydliska: http://www.patentattorneys.sk/?doc=list_sp&lang=sk
Hociktorý z nich Vám iste veľmi dobre poradí a vysvetlí, koľko Vás budú jeho poradenské služby stáť, a hlavne, aké finančné prostriedky budete potrebovať, aby ste si Váš vynález mohli po jeho prihlásení na Slovensku následne nechať chrániť vo viacerých aspoň európskych krajinách. Patentová ochrana vynálezu len na Slovensku väčšinou význam nemá. Avšak po prihlásení vynálezu na Slovensku budete mať čas na to, aby ste sa rozhodli, v ktorých krajinách ho chrániť budete chcieť a zároveň, aby ste sa mohli rozhodnúť, či ste ochotný investovať nemalé finančné prostriedky, ktoré Vás bude ochrana vynálezu patentom stáť. To je už len na Vašom rozhodnutí, či si veríte, že Váš zisk z priemyselného využívania Vášho vynálezu počas 20-ročnej doby, kedy bude Váš vynález chránený patentom, bude vyšší v porovnaní s prostriedkami, ktoré za udržiavacie poplatky zaplatíte. V opačnom prípade by pochopiteľne prihláška vynálezu na patentové konanie nemala žiadny zmysel.

27.08.2010 (e-mail)
Dobrý deň,
chcel by som sa spýtať na technológiu výroby penového skla, aké činidlá sa používajú na penenie a obmedzujúce faktory výroby.
Ďakujem.


Pán Fačkovec,
čo sa týka výroby penového skla, priznám sa, že Vám poradiť nevieme. Nemyslíme si, že by na Slovensku s technológiou jeho výroby mal niekto skúsenosti. Ak by ste mali záujem s tým začať, môžete si však dohovoriť s nami osobné stretnutie a radi Vám poradíme, ako by ste sa do vývoja tejto technológie mohli pokúsiť pustiť. Na základe našich skúseností s vývojom penového hliníka by sme Vám iste dokázali v mnohom poradiť, alebo sa s Vami aspoň podeliť o naše know-how, ktoré by mohlo byť užitočné aj pre Vás.
No možno by pre Vás bolo lepšie kontaktovať čínsku firmu ZES Cold Insulation Technology Co., Ltd, ktorá je pravdepodobne najväčším výrobcom penového skla na svete. Veľkosériovo ho vyrába v blokoch rozmerov 610 x 457 x (150-200) mm. Viac informácií sa dočítate na ich web-stránke:
http://www.zesfoamglass.com/ProductsShow.asp?classid=40&TheClassName=Cellular%20Glass&Titleid=1

21.10.2009 (e-mail)
Dobrý deň,
chcem Vás poprosiť o radu, či supravodič dokáže viesť aj striedavé prúdy? Ak áno, aké frekvencie rádovo môže prenášať, samozrejme pri zachovaní supravodivého stavu?
Ďakujem
Mgr. Ján Sojka


Poznáme dva typy supravodičov. Do tzv. supravodičov 1. typu (nazývaných aj elementárne, správnejšie by malo byť jednoelementové) preniká magnetický tok iba do veľmi malej hĺbky a pri jednosmernom i striedavom prúde v nich nevznikajú straty, pokiaľ sa na ich povrchu nedosiahne kritické magnetické pole. Straty vznikajú až pri veľmi vysokých frekvenciách (mikrovlnových a vyšších).
Do tzv. supravodičov 2. typu (sú to hlavne zliatiny a intermetalické zlúčeniny, takýmito sú aj vysokoteplotné supravodiče) magnetické pole čiastočne vniká, a tým vznikajú v nich pri striedavých poliach a prúdoch straty (tzv. hysterézne). Tieto sú úmerné rozmeru supravodiča kolmo na magnetické pole, preto je snaha vyrábať tieto supravodiče v tvare tenkých vláken. Aby sa vytvoril praktický vodič, tieto sa splietajú do vodičov, kde musia byť tieto vlákna stáčané (tzw. twist), aby sa obmedzili väzbové straty následkom prúdov medzi vláknami. Neskôr sa takéto vodiče ešte splietajú do tvaru káblov.
V súčasnosti je využitie supravodičov pri striedavých prúdoch priemyselnej frekvencie (50 alebo 60 Hz) práve následkom uvedených strát pomerne obmedzené. V budúcnosti sa však uvažuje o niekoľkých využitiach, hlavne v motoroch, generátoroch a pod.

S. Takács, Elektrotechnický ústav SAV

02.07.2009 (e-mail)
Dobrý deň,
kto vie poradiť pri určovaní veku skla?
Ďakujem za odpoveď.


Pokiaľ vieme, neexistuje žiadna skutočne objektívna metóda na stanovenie veku skla a väčšina metód je tak, ako pri historickej keramike, založená na porovnávaní umeleckých štýlov, resp. na chemickej analýze a porovnaní zloženia s inými známymi sklami, u ktorých sa vie odkiaľ pochádzajú a z akého sú obdobia.



13.01.2009 (e-mail)
Dobrý deň,
chcel by som Vás poprosiť a radu, kto robí na Slovensku nitridovanie v kúpeli.
Ďakujem


Podľa našich informácií nitridovanie v kúpeli robí napr. Kaliareň, s.r.o. Považská Bystrica. Veríme, že táto firma bude mať dostatočne dobrý prehľad o tom, ktorá firma v okolí sídla Vašej firmy (alebo Vášho bydliska) by Vám mohla pomôcť.

31.10.2008 (e-mail)
Dobrý deň,
rád by som si dal niečo vytvoriť pomocou stereolitografie. Vedeli by ste mi poradiť nejakú firmu na Slovensku alebo v Čechách, ktorá má kapacity na takúto činnosť?
Ďakujem
S pozdravom

Peter Suchovský


Vážený pán Suchovský,
Na Slovensku sa rýchlym prototypovaním – stereolitografiou zaoberá napr. firma ToolSquare, s. r. o., 906 22 Podhradie 116, okr. Myjava (www.toolsquare.com)

30.09.2008 (e-mail)
Dobrý deň.
Už pred nedávnom som Vás oslovil s jednou otázkou a veľmi ste mi pomohli. Preto Vás chcem požiadať opäť. Mám záujem o technológiu odstredivého odlievania (TEKCAST), ale bohužiaľ okrem zámorských krajín sa mi nepodarilo nájsť kontakt na firmu, ktorá by predávala stroje k tejto technológii.

Za pomoc veľmi pekne ďakujem.


Máte pravdu, s výrobou zariadení pre odstredivé odlievanie skutočne majú lepšie skúsenosti predovšetkým firmy sídliace v USA (napr. spoločnosť TEKCAST Industries Inc. zo štátu NY). My sme pred niekoľkými rokmi hľadali pre jedného nášho vývojového partnera z Rakúska firmu, ktorá by im mohla touto technológiou odlievať liatinové rúry, ktoré slúžia na odsávanie hliníkovej taveniny pri výrobe hliníkového prášku. Dovtedy im ich dodával jeden nemecký výrobca, ktorý sa však dostal do finančných ťažkostí a výrobu musel zastaviť. Boli sme prekvapení, že nie je vôbec ľahké v západnej Európe nájsť vhodného dodávateľa. Podarilo sa nám však nájsť slovenskú firmu OTA, s.r.o. Cinobaňa, ktorá nášmu rakúskemu partnerovi požadovanú výrobu veľmi rada zabezpečila. Keby ste sa obrátili na niektorého z odborníkov pracujúcich v tejto spoločnosti, možno by Vám dokázal poradiť aj nejakého vhodného európskeho dodávateľa technologických zariadení. Skúste sa spýtať p. Ing. Jána Kotmana, vedúceho zlievarne sivej liatiny (tel.: +421-47-4395483), alebo p. Ing. Jána Lenharta, PhD. - bývalého konateľa spoločnosti OTA s.r.o. (mobil: 0905413387).

Uff! Som zaskočený Vašou snahou pomôcť. Vlastne už druhýkrát som Vás požiadal o pomoc a opäť som dostal vyčerpávajúcu odpoveď.
Veľmi pekne ďakujem.
Určite sa skontaktujem s dole uvedenými ľuďmi.


06.05.2008 (e-mail)
Dobrý deň,
som študentka MTF STU. Chcem Vás poprosiť o radu. Nemôžem nájsť nič o zvariteľnosti ocelí triedy 10 - ale v angličtine.
Veľmi pekne ďakujem a prajem pekný deň.
Denisa Bednárová


Vážená pani Bednárová,
Vaša otázka je trochu neštandardná. Kedže chcete odpoveď v angličtine, pripadá nám to, ako by Vám ani tak veľmi nešlo o to, niečo sa dozvedieť, ale skôr o vypracovanie nejakej možno povinnej "seminárnej práce".
Ak však riešite v oblasti zvariteľnosti ocelí triedy 10 nejaký skutočne seriózny odborný problém, doporučujeme Vám, aby ste sa pokúsili obrátiť s prosbou o radu na odborníkov z TWI Cambridge, ktorý majú zo všetkých európskych pracovísk v tejto oblasti určite najbohatšie skúsenosti (a môžete si byť istá, že ak Vám dokážu poradiť, určite to bude v angličtine). Posielam Vám odkaz na ich stránku, kde nájdete zopár základných informácií o zvariteľnosti ocelí:
http://www.twi.co.uk/j32k/protected/band_3/ksgv001.html
Neviem, či sme Vám tým aspoň trochu pomohli. No ak budete mať nejaký konkrétnejší technický problém, kedykoľvek sa na nás môžete znovu obrátiť a my sa Vám pokúsime pomôcť viac ako dnes.
S pozdravom
MatNet
__________

Dobrý deň. Chcem Vám poďakovať za Vašu odpoveď a ochotu poradiť. Áno, potrebujem to na seminárnu prácu pre jedného profesora, ktorý nám zadal takúto tému, lebo píše publikáciu a nechce sa mu to hľadať. Ale zistila som, že takéto delenie ocelí je len na Slovensku a nie v Anglicku a neviem po anglicky. Neviem ani, ako to zadat do vyhľadávača keďže také delenie nepoznajú. Preto som potrebovala radu.
A preto Vám zo srdca ďakujem, že ste si vôbec všimli moju otázku a odpovedali na ňu. Verím že som Vás neobrala o Váš čas, ktorý máte na riešenie závažnejsích problemov. Srdečne Vám ďakujem.
Denisa Bednárová
__________

Túto našu odpoveď na otázku, ktorú sme dostali prostredníctvom nášho web-portálu MatNet sme sa rozhodli uverejniť, pretože nám v poslednej dobe začínajú značne pribúdať dotazy, v ktorých nás študenti žiadajú, aby sme za nich vypracovali nejakú seminárnu prácu. Nechceli sme týmto kritizovať pedagógov, ktorí si svoju prácu zjednodušia tým, že nechajú svoje povinnosti riešiť študentom. Stanovisko študentky Bednárovej je možno tiež trochu skreslené, veď vypracovávanie seminárnych prác je bežnou súčasťou pedagogického procesu, pri ktorom sa študenti učia pracovať s literárnymi zdrojmi. V súčasnosti je to pre mnohých študentov problém, pretože mnohí neovládajú žiadny cudzí jazyk a pri vyhľadávaní informácií sú úplne bezradní, ak si nedokážu niečo jednoducho "vyGooglovať". Zdá sa, že doba, keď boli všetci študenti a pedagógovia pri vyučovacom procese nútení spoliehať sa predovšetkým na svoj rozum, už asi žiaľ pominula.
Na otázky takéhoto typu náš web-portál naozaj odpovedať nemôže. Hoci sme mimoriadne radi, že množstvo záujemcov o poradenskú činnosť poskytovanú expertmi našej inovačnej siete MatNet neustále vzrastá, chceme sa týmto ospravedlniť všetkým Vám, ktorých jednoducho z dôvodu riešenia serióznych odborných problémov uspokojiť nemôžme, hoci by sme radi.
Ďakujeme za porozumenie
Váš MatNet



18.04.2008 (e-mail)
Dobrý deň, 
už dlhšiu dobu sa snažím zistiť, aké plyny vznikajú pri plazmovom zváraní (rezaní), no nedarí sa. Môžete mi prosím pomôcť? Ďakujem
Matej Ďuríček


Pri plazmovom zváraní (rezaní) sa spracovávané materiály tavia a vplyvom kinetickej energie plazmového lúča sa rozprašujú a časť materiálu sa odparuje. Pomerne veľké odparovanie nastáva pri kadmiu, magnéziu a zinku. Pri plazmových procesoch vznikajú aj pary kovových oxidov. Proti všetkým nebezpečenstvám z plynov, pár a prachu je najúčinnejšie výkonné miestne odsávanie.

Ing. Peter Blažíček, PRVÁ ZVÁRAČSKÁ, a. s.


04.03.2008 (e-mail)
Dobrý deň.
Chcel by som Vás poprosiť o radu ohľadne supravodivosti a existencie seebeckovho a peltierovho javu v kovoch v stave supravodivosti.
Ak mám dva kovy schopné prejsť do supravodivého stavu napr. olovo a zinok. Bude pri teplotách pod kritickou teplotou existovať seebeckov a peltierov jav?
Vopred ďakujem za radu.


Na otázku možno odpovedať kladne a experimentálne sa aj tieto javy dajú pozorovať najlepšie na SQUIDoch nízkoteplotných, ale najmä vysokoteplotných supravodičov detekovaním generovaného magnetického poľa. 
Dlho sa myslelo, že termoelektrické efekty v supravodičoch (S) sa, vďaka suntovaniu supravodivým prúdom, nedajú pozorovať. Pionierske práce v tejto diskusii urobil Ginzburg na základe úvah z dvoj-kvapalinoveho modelu S, t.j. súčasnej existencii S aj N prúdu (prehľad možno nájsť v Review of Modern Physics vol. 76 (2004) 981, čo je nobelovská prednáška Ginzburga a jeho práce ktoré tam cituje: napr.Uspechy fizičeskich nauk t. 168 (1998) 363; Uspechy fizičeskich nauk t. 125 (1978) 19 a pod. Odporúčam pozrieť aj Cond-mat 0706.2306; Physical Review B vol. 42 (1990) 4831; Physical Review B vol. 71 (2005) 092503 a pod.

Š. Beňačka
, Elektrotechnický ústav SAV


04.01.2008 (e-mail)
Dobrý deň, môžete mi poradiť firmu, ktorá sa na Slovensku venuje povrchovej úprave PTFE?
Štefan Lanyi


PTFE patrí k inertným, nepolárnym polymérom, ktoré je nutné pred lepením
alebo farbením povrchovo upraviť, resp. modifikovať. Použiť možno chemické
metódy, ktoré sú pomerne komplikované a aj relatívne náročné, napr.
povrchová modifikácia PTFE s požitím kovového sodíka. V iných postupoch
modifikácie PTFE sa používa plazma elektrického výboja alebo ÚV žiarenie.
Postup úpravy s použitím ÚV žiarenia je uvedený na internetovej adrese:
http://composite.about.com/library/PR/2000/bljku1.htm
Na Slovensku povrchovú úpravu PTFE pravdepodobne nerobí žiadna firma, venujú
sa len povrchovej úprave kovov s PTFE. Pigmenty sa do PTFE môžu pridať v
procese výroby a farbenie, aby farba držala dostatočne pevne na povrchu
PTFE, je možné len po predbežnej povrchovej úprave polyméru, napr.
pôsobením bariérovej plazmy pri atmosférickom tlaku alebo rádiofrekvenčnej
plazmy pri zníženom tlaku 50 - 80 Pa.

I. Novák, Ústav polymérov SAV

04.01.2008 (e-mail)
Zdravím,
chcel by som Vás poprosiť o informáciu o možnostiach nanášania povlakov z karbidu bóru B4C. Robí to nejaká firma na Slovensku?
Aké sú požiadavky na materiál súčiastky (oceľ, hliník, iné), aké sú optimálne nanášané vrstvy a pod. Ak môžete, pošlite mi kontakt na takúto (takéto) firmy.
Vďaka.
Ing. Peter Tuleja


Nepodarilo sa nám žiaľ zatiaľ zistiť, či na Slovensku nejaká firma nanáša povlaky B4C.
Ak potrebujete poradiť ako nanášať povlaky B4C, potrebovali by sme od Vás vedieť
odpovede na 2 otázky:

1. Aké hrubé povlaky máte na mysli? Sú to povlaky hrúbky jednotiek, desiatok mikrometrov? Alebo hrubšie?
Ak by to boli jednotky mikrometrov, vhodná technológia by bola PVD (napr. magnetrónové naprašovanie, kde by sa vrstva odprašovala zo stechiometrického terca B4C. Takto sa dajú získať veľmi kvalitné vrstvy (bezpórovité, vysoko reflexné...) a je možné variovať so štruktúrou (napr. nanokompozit, textúra a pod.).
V prípade hrubších vrstiev hrúbky desiatok mikrónov by bolo možné použiť zrejme nejaké CVD technológie, prip. plazmově striekanie.
Vrstvy však už v tomto prípade nie sú až tak kvalitné v porovnaní s PVD.

2. Aké veľké súčiastky (príp. akého tvaru) by mali byť povlakované?
Magnetrónové naprašovanie je vhodné pre takmer všetky typy materiálov, ktoré vydržia depozičné teploty. Tie sú bez prídavného ohrevu veľmi nízke (do 200°C).
Technológia má však problém s tvarovo komplikovanými súčiastkami. Treba usporiadanie niekoľkých magnetrónov, čo nie je lacná záležitosť. Pri povlakovaní veľkých súčiastok sú potrebné veľké zdrojové terče, čo je tak isto drahé. Alternatíva je PVD technológia oblúkové odparovanie, kde je však problém vyrobiť elektródu presne určeného tvaru z B4C. Odpadajú však problémy s veľkosťou a tvarom súčiastok.
Problém CVD technológii je vysoká depozičná teplota, aj 800°C, čo nevydržia všetky povlakované materiály.

Zatiaľ len toľko, v prípade akýchkoľvek otázok nás prosím kontaktujte. 

11.09.2007 (e-mail)
Dochádza pri horení polypropylénu k jeho žeraveniu?
Ing. Radoslav Kamzík


Podľa definície SARM (Slovenská asociácia rizikového managementu) je žeravenie:
- žiarenie vznikajúce bez horenia alebo inej chemickej reakcie (napr. žiarenie vytvárané elektrickým zahrievaním volfrámového vlákna),
- horenie látky (materiálu) bez plameňa, ale s emisiou viditeľného svetla z horiaceho povrchu,
- fyzikálno-chemický dej vyvolaný zdrojom vznietenia, sprevádzaný svetelným efektom bez plameňov (bezplamenné horenie),
- bezplameňové horenie sprevádzané svetelným a tepelným žiarením po skončení horenia plameňom alebo po odstránení zdroja zapálenia, ak nedôjde k horeniu plameňom
- emitácia svetla vytváraného materiálom pri intenzívnom ohreve.

Pri horení polypropylénu nedochádza k žeraveniu materiálu.

Podrobnosti o horení PP a znížení jeho horľavosti sú podrobne uvedené v článku:
Progress in Polymer Science
Volume 28, Issue 11, November 2003, Pages 1517-1538
A review of flame retardant polypropylene fibers.
Autori: Sheng Zhang and A. Richard Horrocks
Centre for Materials Research and Innovation (CMRI), Bolton Institute, Bolton BL3 5AB, UK

1 2 >>

Všetky otázky ->>

powered by SysCom, AGLO solutions