HomePrint version English version

Anorganické spojivá


Spojivá sú látky alebo zmesi látok, ktoré majú schopnosť samovoľného spevňovania, a tým spojujú zrnité systémy do pevných kompaktných celkov. Predpokladom správnej funkcie sú tieto vlastnosti spojív:
• na začiatku pôsobenia majú byť tekuté, aby sa mohli rozmiestniť na povrchoch
  a v póroch zrnitého systému (kvapaliny, suspenzie),
• musia zmáčať povrch spájaného materiálu (výplne) a vytvárať adhézne spoje,
• po vhodnej dobe sa musí spojivo samovoľne spevniť (vyparením rozpúšťadla
  a vysušením gélu, chemickou reakciou atď.),
• adhézne spoje majú zostať pevné aj po stuhnutí spojiva.
Tieto požiadavky platia všeobecne pre spojivá anorganické aj organické a tiež pre špeciálne prípady anorganických spojív - tavenín, ktoré sa spevňujú ochladením (napr. v keramických materiáloch)

Z praktického hľadiska rozlišujeme dve hlavné skupiny anorganických spojív:
• stavebné spojivá, zvané maltoviny, pretože sú hlavnou funkčnou súčasťou mált
  (napr. cement, vápno)
• technické spojivá (napr. fosfátové, tzv. vodné sklo a iné)

Maltoviny sa podľa použitia rozdeľujú do dvoch skupín:
• hydraulické maltoviny, ktoré po začiatočnom stuhnutí na vzduchu tvrdnú ďalej
a tvrdnú na vzduchu aj pod vodou, pričom vznikajú produkty vo vode prakticky
nerozpustné, takže tieto spojivá odolávajú trvalému pôsobeniu vody (napr. cement)
• vzdušné maltoviny, ktoré tuhnú vplyvom rôznych chemických procesov (vrátane
hydratácie), produkty sú však čiastočne rozpustné vo vode, takže tieto maltoviny
možno trvale použiť jedine na vzduchu (napr. sadra, vápno).

Použitá literatúra
• Hlaváč J.: Základy technologie silikátů, SNTL, Praha 1981.

Vlajka SR Experti


Autori:
Hnatko M., Křesťan J., Ústav anorganickej chémie SAV